Keď dá dôvera zbohom

Autor: Michal Bardáč | 26.8.2010 o 8:00 | (upravené 26.8.2010 o 17:59) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  3504x

Bola to moja premiéra. Prvýkrát som sa zúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva v našej obci. Záleží mi totiž na tom, ako a kde žijem, zvlášť ak je to miesto, s ktorým som spätý od svojho narodenia. Mimochodom, bývam v obci Ružindol, pár kilometrov od Trnavy. To len na upresnenie. A veru, musím povedať, že to boli veľmi zaujímavo strávené asi 2 hodiny môjho času.

Čo ma viedlo k tomu, aby som šiel práve na toto zasadnutie? Vycítil som totiž, že sa niečo v mojej dedine deje. Mám pocit, že stojí na križovatke. Akoby sa k niečomu schylovalo. Podľa toho, čo som mal nakoniec možnosť vidieť a počuť, tak tento pocit vo mne ešte zosilnel. Ale po poriadku, na začiatku tomu vôbec nič nenasvečovalo. Hovoril som si, že je to len ďaľšie zo stretnutí, kde sa rozhoduje o chode a fungovaní obce. Vážne nič extra. A potom to prišlo, slovo si zobral jeden z našich poslancov a v mene všetkých jeho kolegov, adresoval priamo prvému mužovi v našej obci výčitku za výčitkou. Bolo mi jasné, že to, o čom sa po obci len ticho šeptalo má v sebe asi kus pravdy, lebo ako sa hovorí: "Bez vetra sa ani lístok nepohne." Boli tam výhrady, s ktorými sa stotožňujem, ale aj veci, ktoré sa mi zdali trošku mimo. Je doba, ktorej vládnu peniaze, za všetkým hľadaj peniaze, a aj v tomto našom prípade sa dá zjednodušene tvrdiť, že starostovi bola vytýkaná finančná netransparentnosť. Aspoň ja som mal ten pocit. Na samotné dianie v obci a na jej fungovanie, mám svoj názor, ale ten je teraz irelevantný. Základný pocit, ktorý som pri počúvaní a sledovaní rokovania však nadobudol je dosť neprijemný a závažný a neveští pre obec a jej najbližšiu budúcnosť nič dobré. Tým pocitom bolo, že sa stratila obojstranná dôvera medzi starostom a obecnými poslancami. Tento pocit bol doslova hmatateľný a atmosféra v miestnosti sa dala pomaličky krájať. Naši zástupcovia majú spolupracovať v prospech občanov a tak, aby z toho profitovala obec ako celok. Je možné takto fungovať, keď si ľudia neveria ani nos medzi očami? Neviem, ale myslím si, že to sa naozaj nedá. Tvrdím, že dôvera je základným pilierom budovania vzťahov na všetkých úrovniach. V novembri tu máme komunálne voľby, možno tie vyriešia túto zamotanú situáciu, ktorá v našom Ružindole vznikla. Čo však do novembra? Je to predsa ešte pár mesiacov. Takýto luxus, žeby sme fungovali na zotrvačnosť si ani my nemôžeme dovoliť, teda aspoň dúfam. Bolo by dobré spojiť sa pre dobro veci. Viem, že v našej situácií je to asi sizyfovská úloha, ale bolo by fajn, aby sa o to kompetentní pokúsili. V tejto situácii veru asi naozaj len toľko, nech už je koniec novembra! Pre dobro našej obce a nás všetkých, ktorí tu žijeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?